Bublina

Pud sebazáchovy kričí nie, to predsa nie je celkom v poriadku, lenže potom sa tá otázka vráti, navyše s veľmi zákerným oslovením: CHCEŠ SA HRAŤ, HENRIK PETTERSSON?
Pozriete sa do občianskeho a ľaľa, veď to ste vy!

Takto vyzerá úvod prvej časti trilógie švédskeho spisovateľa menom Anders de la Motte, inak bývalého policajta a súčasného bezpečnostného analytika. Dobre predpokladáte, ak si myslíte, že svoje skúsenosti z oboch odborností vo svojej trilógii bezo zvyšku vyžmýka. Téma príbehu je totiž naozaj atraktívna (možno vám jej názov trochu pripomenie starší film s Michaelom Douglasom, ktorý netuší, že ľudia okolo neho sú len najatí herci, ale tu sa zároveň podobnosť končí).
Nezamestnaný flákač Henrik Pettersson, ktorý sa medzi priateľmi necháva oslovovať iniciálami HP, je vtiahnutý do hry, ktorá vyzerá ako neškodná zábavka. Mobil ho poveruje úlohami, za ktoré dostáva body, a ktorých splnenie potvrdzuje videozáznam na webe. Odmenou sú mu nielen body a peniaze, ale aj priazeň publika. Asi to niektorí poznáte zo sociálnych sietí – čím viac palcov hore, tým vyššie sebavedomie. Komentáre virtuálnych divákov vás napumpujú motiváciou, takže kým na začiatku ste mali LEN ukradnúť dáždnik cestujúcemu vo vlaku, neskôr sa nebránite ani vtedy, ak máte fyzicky potrestať neposlušných spoluhráčov, či hodiť bombu na nepohodlného politika.
Našťastie je tu sestra, ktorá je vaším protipólom. Zodpovedná a tiež trochu upätá Rebecca Norménová sa živí ochranou papalášov. Kým v práci je mimoriadne úspešná, osobný život sa jej rozpadol na trosky, najmä po tom, ako spadol z balkóna jej násilnícky partner (ako inak, aj v tom mal tak trochu prsty HP).
Tak – viac vám už prezradiť nemôžem – to aby ste neprišli o pôžitok z trilógie. Môžem vám však vymenovať milión dôvodov, prečo stráviť niekoľko dní vášho života nad troma knihami s názvami Hra, Šum a Bublina. Mimochodom, v úvode každej z nich je úryvok z Wikipédie, ktorá vysvetľuje význam týchto slov. Odporúčam sa po prečítaní každej časti trilógie vrátiť sa na tento úvod a prečítať si ho ešte raz. Uvidíte, že si dodatočne zgustnete aj na výkladovom slovníku.

A teraz k tým dôvodom:

• nikdy neviete, kto je priateľ, a kto nepriateľ, presne ako v živote
• každá časť trilógie obsahuje samostatný príbeh (priznám sa, že som najprv čítala dvojku, a až potom jednotku – a trojky, tak tej som sa nevedela dočkať);
• nepriatelia si to nakoniec odskáču, lebo pomsta je taká sladká, že ste kvôli nej ochotní čakať až do poslednej strany;
• aj počas čítania sa máte chuť vrátiť o pár strán dozadu, aby ste si vychutnali prepracovanosť zápletky;
• obaja súrodenci a tiež ich priatelia sú vám sympatickí, ľahko si vyberiete, s ktorou postavou sa stotožniť;
• text obsahuje veľa tajomstiev, ktoré sa odhaľujú postupne, takže nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdalo;
• naopak, text obsahuje málo mŕtvol, takže je vhodný aj pre slabšie povahy (no dobre, trošku sa tam týra, ale naozaj len trošku);
• dozviete sa, kto sú diskusní trollovia a prečo netreba veriť počtu lajkov na webe;
• načo toľko slov, je to skrátka skvelé čítanie. Dajte si aj vy do nosa!

Recenzoval: Adriana Markovičová
https://dennikn.sk/5943/anders-de-la-motte-hra-sum-bublina-tip-vasej-kniznice/

HP si zas lieči (Alebo prehlbuje?) svoje stavy paranoje, ale z nejakého dôvodu, ktorý neviem popísať, sa mi to už nezdalo humorné. Avšak, HP už nie je HP. Aj mňa táto skutočnosť prekvapila a nevedela som, čo si mám o tom všetkom myslieť. Dospel? Asi. Ale mne sa taký nepáčil. Už robil aj menej omylov. Kde sa stratili charakteristické črty hlavnej postavy? Tej, ktorú som mala tak rada? On stále ťahal celú knihu a vždy, keď som bola na vážkach, ako ju ohodnotiť, spomenula som si na neho a už som vedela, že menej ako plný počet jej nedám. Teraz sa to obrátilo. On bol najslabším článkom tejto časti a ja som to čítala iba kvôli informáciám o Hre. Dej ma posúval ďalej, nie postavy. Aj keď... výnimka by sa našla. Alebo výnimky?

Na scéne sa objavili ujo Tage a svojská postavička Mange Sandström, ktorí výrazne pohli dejom. Obidvaja muži majú tajomstvo, takže sú dokonalým terčom čitateľského záujmu. Aj ich konfrontácie s hlavnými postavami sú vždy zaujímavé a tajomné. Ako sa dá odlíšiť priateľ od nepriateľa? Vlastne, existuje nejaký priateľ? Nie je všetko iba hra?

Fakty sem-tam popretkávané akciou? Nie, omnoho lepšie by to bolo naopak. Bohužiaľ, stalo sa to, že fakty mali v Bubline väčšiu váhu, ako napätie a akcia, čo je síce pochopiteľné, no mne to nevyhovovalo. Áno, chcela som sa dopátrať ku pravde, ale nie za cenu, že autor utlmí každú akciu a umiestní ju na druhé miesto. Tento ťah mu nevyšiel. Došiel mu dych a bolo to cítiť. Od začiatku až po koniec som dielom preplávala bez väčšieho záujmu a čakala som na informáciu, ktorá mi vyrazí dych. Stalo sa tak, ale musela som sa dostať až k posledným stránkam. Dobre, určite si poviete, že som sa na túto knihu netešila, mala som vedieť, že tento diel je zameraný skôr na fakty a objasnenie skutočností. Vedela som to a práve na to som sa veľmi tešila, no myslím si, že záverečná časť trilógie by sa dokázala poňať aj inak. V Hre a Šume bolo akcie neúrekom, ale dozvedeli sme sa aj cenné informácie o Hre. Naozaj som verila, že taký nádych bude mať aj Bublina, no nemala a to ma sklamalo. Mala som dojem, že spisovateľ napísal túto časť iba preto, aby zakončil sériu a došli mu nápady. Aj snaha sa cení a ja som veľmi rada, že som sa dopátrala ku pravde, ale mala som úplne iné predstavy, akým smerom sa bude kniha zozačiatku uberať.

Aj keď som nedostala to, čo som očakávala (mala som veľké očakávania, ktoré sa mi celkom nesplnili), ak ste fanúšikom tejto trilógie, musíte mať aj Bublinu, pretože záver vám vyrazí dych a posledné strany vám budú víriť v hlave veľmi, veľmi dlho. Autor sa s čitateľom pekne zahral a ja som len otvárala ústa. Toto bolo to, čo som hľadala v celej knihe. Toto bol dôvod, pre ktorý si musíte prečítať aj Bublinu. Prosto musíte, aj keď je slabšia v porovnaní so zvyšnými časťami.

Recenzoval: Natalie Nathaly
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2014/12/anders-de-la-motte-bublina.html