Nesmrteľná Henrietta Lacksová

Obsah knihy: Nesmrteľná Henrietta Lacksová

Volala sa Henrietta Lacksová, no vedci ju poznajú ako HeLa. Bola to chudobná černošská pestovateľka tabaku. V roku 1951 jej bez jej vedomia odobrali bunky, ktoré sa stali jedným z najdôležitejších nástrojov v medicíne. Mali nezastupiteľnú úlohu vo vývoji vakcíny proti poliomyelitíde, v klonovaní, mapovaní génov a ďalších vedeckých výskumoch. Henriettine bunky sa predávajú a kupujú po miliardách, ona však zostáva takmer neznáma a jej rodina nemá na zdravotné poistenie.
Bestseller Nesmrteľná Henrietta Lacksová rozpráva strhujúci príbeh o konflikte etiky, medicíny a rasových rozdielov, o vedeckých objavoch a liečení vierou. Zároveň je to dojímavé rozprávanie o chudobnej rodine a jej vyrovnávaní sa s novou skutočnosťou, najmä o dcére Deborah, ktorá vyrástla bez matky. V závere knihy hovorí: „Neviem, ako odídem, ale dúfam, že pokojne. Jedno vám poviem: Ak nesmrteľnosť znamená večný život, netúžim po nej. Všetci ostatní by predo mnou starli a zomierali, iba ja by som bola stále rovnaká. Bolo by to smutné. Ale možno sa vrátim v podobne buniek HeLa, ako to spravila matka. Potom by sme mohli na svete spoločne konať dobro.“

Z anglického originálu The Immortial of Henrietta Lacks
(Crown Publishers, Crown Publishing Group, division of Random
House, Inc., New York 2010) preložil Róbert Hrebíček.

Odkazy

• Gén nesmrteľnosti

Ukážky z knihy

McKusick skúmal Lacksovcov v čase, keď sa v genetike začínala nová éra, v ktorej sa celkom zmenila predstava o riziku pre pacienta. Keďže vedci už mohli zo vzorky krvi (prípadne z jedinej bunky) identifikovať gény, riziko pri odbere krvi sa netýkalo iba prípadnej infekcie či bolesti. Súviselo s odhalením genetických informácií, a teda s narušením súkromia.
Deborah sa s McKusickom stretla iba raz, keď šla do Hopkinsu na odber krvi. Podal jej ruku a povedal, že Henrietta výrazne posunula vedu dopredu. Nato ho Deborah zasypala otázkami: Prečo matka ochorela? Ako je možné, že jej časť ešte žije? Čo z toho vyplýva? Čo urobila pre vedu? A vyplýva z krvných testov, že aj ona zomrie v takom mladom veku ako matka?
McKusick jej nevysvetlil, prečo ju pozval na ďalší odber krvi. Povedal jej však, že vedci použili Henriettine bunky na vývoj vakcíny proti poliomyelitíde a na genetický výskum. Pri prvých letoch ich vyviezli do vesmíru a testovali na nich účinky atómových bômb. Keď to Deborah začula, predstavila si, že matku vysadili na Mesiaci a nechali vybuchnúť spolu s bombami. Vydesilo ju to. Stále rozmýšľala nad tým, či časti matkinho tela, ktoré použili pri výskume, cítili, čo im vedci robili.