Putinovo tajomstvo

Obsah knihy: Putinovo tajomstvo

Máloktorá téma vzrušuje politických analytikov tak ako zákonitosti ruskej politiky. Rusko, krajina opradená rôznymi mýtmi a poverami, krajina obrovských sociálnych rozdielov, medveď, ktorý čaká na svoje prebudenie... Ak však hovoríme o Rusku ostatných desiatich rokov, zákonite hovoríme aj o jedinom mužovi – Vladimirovi Putinovi. Ako je možné, že tento bývalý príslušník KGB a presvedčený byrokrat si udržiava výsostné mocenské postavenie už viac ako desaťročie, a to v krajine, kde mnohé závisí iba od šťasteny? V čom spočíva jeho čaro? A má vôbec nejaké? Vladimir Putin, jeden z najmocnejších mužov sveta, je v mnohom odrazom svojej rodnej krajiny, prostredia, ktoré ho vynieslo až na politický vrchol. Ak ho chceme pochopiť, musíme preto navštíviť nielen Moskvu, ale aj vzdialené mestečká či regionálne centrá, o ktoré sa často nikto nezaujíma.
„Knihu som začala písať pred štyrmi rokmi a mala odpovedať na otázku, prečo sa okolo ruských politikov stále vznáša kult osobnosti,“ píše autorka. „No čím hlbšie som prenikala do problematiky, tým viac som si uvedomovala, že tento jav odzrkadľuje hlboko zakorenené spoločensko-ekonomické a psychologické pomery v Rusku, spôsob, ako sa tu chápe štátna moc.
Nie je to kniha o Vladimirovi Putinovi, tých už bolo napísaných dosť a čitateľ si z nich ľahko urobí názor. Táto kniha je o Rusoch a ich vzťahu k štátnej moci – o rôznych vymyslených či nepísaných pravidlách, podnikateľských záujmoch a mýtoch, ktoré ho určujú. Putinova éra iba poodhalila, že ruský vládca sa naozaj stále podobá na cára.
... Putinovo čaro musí raz vyprchať, ale hlavnou otázkou tejto knihy je, či sa Rusi dokážu zbaviť iného čara – tisícročného čara Kremľa – a či prežijú vládu obyčajného politika z mäsa a kostí.“

Z anglického rukopisu The Putin Mystique (Goumen & Smirnova Literary Agency and OKNO Literary Agency ) preložil Matúš Kyčina. Verše preložila Zora Jasná.

Odkazy

• „Všetko vidím, už zasa nepracuješ!“
• PUTINOVO TAJOMSTVO

Ukážky z knihy

Skutočný dôvod opatrení sa nikde neuvádzal. Zamestnanci si však šepkali o tajomnej „návšteve“ a žartovali, čo sa spýtajú „hosťa“, ak dostanú príležitosť.
Každý si musel upratať pracovný stôl. Všetky fotografie a plagáty mali byť schované vrátane malej pohľadnice, ktorú mal náš prekladateľ v akejsi kutici. Bola to kresba v štýle propagačných plagátov päťdesiatych rokov, lenže na tejto bol zobrazený Putin a nápis: Všetko vidím, už zasa nepracuješ!
Keď sme sa správkyne opýtali, prečo zvesili dvere, neveriacky si nás premerala pohľadom.
„Nepočuli ste, kto k nám zajtra príde?“ čudovala sa. Prirodzene, zamestnanci o tom hovorili už od piatka, no o premiérovi Vladimirovi Putinovi sa rozprávalo iba nepriamo ako o „dôležitej návšteve“ či „výnimočnej udalosti“, prípadne – a taký postoj zaujala správkyňa – ako o „ňom“.
„Príde okolo jedenástej, teda ak bude mať chuť. Prejde tadeto do archívu a odtiaľ do tlačovej miestnosti.“
Správkyňa Tatiana poznala itinerár a cez víkend osobne tri razy povysávala určené chodby a miestnosti. V podstate to robila doteraz, čistila každý kút, do ktorého by predseda vlády mohol zablúdiť čo i len pohľadom.
„Nie je to žiadna novinka,“ zdôverila sa, „inak to nebolo ani za Jeľcina. A potom nás pošlú preč, aby sme nezavadzali.“
Lenže jej námaha nakoniec mohla vyjsť nazmar. „Čo ak vôbec nepríde?“