Čierna kniha katolíckej cirkvi...a neuveď nás do pokušenia

Ako to už býva, tie najsilnejšie inštitúcie na svete majú za sebou vždy nejakú tú nie najlepšiu minulosť. Inak to nie je ani s katolíckou cirkvou. Po stáročia sa realizovali rôzne nekalé machinácie, ktoré tejto inštitúcii zabezpečovali moc. Taktiež sa v knihe spomínajú činnosti niektorých hodnostárov, ktoré sa diametrálne líšia od prvotnej náplne cirkvi.Je však poburujúce ako môžu títo ľudia beztrestne žiť pretože sú pod ochrannými krídlami cirkvi. Konečne kniha ktorá vnáša svetlo do tých oblastí cirkevného života o ktorých sa doteraz iba šuškalo ale málokto sa opovážil vysloviť to nahlas. Táto kniha objasňuje všetky tie nekalé činnosti cirkvi, ktoré boli doteraz ukryté pod rúškom tajomstva. Vrele odporučím hlavne tým ľuďom, ktorý vidia veľký rozdiel medzi vierou v Boha a činnosťou cirkvi.

Kniha ktorá na trhu chýbala. Kniha, v ktorej sú stručne a prehľadne opísané fakty a zločiny, ich prepojenie so súčasnou dobou, náväznosti minulosti na prítomnosť. Zločiny, pred ktorými si RKC tak rada zakrýva oči a tvári sa akoby sa nikdy nestali.Zločiny, pri ktorých zomreli milióny ľudí a ktoré neboli dodnes ospravedlnené, nad ľudskými životmi sa iba mávne rukou, veď to už vraj bolo pred stovkami rokov... Klobúk dole pred autorom, ktorý knihu napísal naozaj nekomerčne, dokonca v nej vyzdvihuje aj predstaviteľov cirkvi, ktorí sa snažili o nápravu alebo potrestanie zločinov...čo im však nebolo umožnené z vyšších kruhov...lebo táto organizácia je prehnitá zvnútra a je len otázkou času, kedy sa ľuďom otvoria oči a uši...že pre svoju vieru túto skorumpovanú organizáciu nepotrebujú...možno to potrvá ešte stovky rokov, kým ovečky v kostoloch pri štrganí mincami a šuchotaní bankoviek pochopia, že platia sexuálny prehrešky a excesy kňazov... Predajme Vatikán, zachráňme svet! V Boha verím aj bez moralistov, ktorí vodu kážu a víno pijú. Skvelý titul, ktorý by som zaviedla ako povinné čítanie v školách.

Vystihuje presne krízu cirkvi ako zastaranej, spolitizovanej a skorumpovanej inštitúcie, ktorá využíva naivitu ľudí vo svoj prospech (paradoxne hlavne materiálne, duchovno je len zásterka, aby ovečky prispeivali viac - česť výnimkám, ktoré ale nesedia vo Vatikáne, ale skutočne pomáhajú ľuďom) a nevie primerane reflektovať na svoje činy a chyby, ktoré boli spáchané v ďávnej či nedávnej minulosti. Žeby nádejou bol pápež František? - uvidíme, či jeho ideály neprevalcuje mašinéria túžby po moci. Malo by to byť povinné čítanie - pretože je rozdiel veriť v Boha a veriť cirkvi (veľkej nadnárodnej firme?) a jej predstaviteľom. Odporúčam hlavne fanatickým veriacim, ktorí veria všetkému čo počujú v kostole!

to je asi hlavné posolstvo, ktoré táto kniha nesie. Veľa toho, čo je v knihe, som tušila, ale mnohé informácie boli nové. To, čo sa deje dnes alebo čo sa dialo pred pár rokmi a prebehlo v médiách, má korene hlboko, hlboko v minulosti. Vrcholní predstavitelia od úplného začiatku podliehali opakovane pokušeniam. Nie je sa čomu diviť. Peniaze a moc sú veľkou motiváciou. Možnosť ovplyvňovať veci nielen cirkevné ale aj „svetské“, málo kto by odolal. A tak sa v mene cirkvi (neodvážim sa povedať v mene Boha, pretože ten s tým nemá nič spoločné) konali misie a z pohanov sa stávali kresťania. No za akú cenu? Aby sa vyhli vyvražďovaniu, tak súhlasili... a potom sa to cirkev snažila odčiniť vznikom škôl a nemocníc. Absurdné. Ak sa koná zlo v mene dobra, stále je to len zlo, hoci v krajšom kabáte. Je pre mňa nepochopiteľné, že dôjde k exkomunikácii rodičov malého 9-ročného dievčatka za to, že absolvovalo potrat po znásilnení. Je pre mňa nepochopiteľné, že cirkev sa stále odmietavo stavia k homosexuálom, no pred pedofilnými kňazmi dlhé, dhé roky zatvárala oči. Zneužité boli dievčatá, aj chlapci. Tam homosexualita neprekážala? Ani porušené zákony? Dlhé roky boli kňazi, ktorí pohlavne zneužívali deti len presúvaní z väčších farností na menšie a ešte menšie. A čakalo sa vlastne len na to, že sa zločin premlčí. Vedelo sa o tom, ale čakalo sa, kým niektorá obeť prehovorí. Obeť, ktorá sa cítila pošpinená, zahanbená. Obeť, ktorá si nezriedka siahla na život, či prepadla drogám. Mlčanie každého, na akejkoľvek hierarchickej úrovni v cirkvi, kto o zverstvách vedel, je pre mňa neodpustiteľné. Cirkev vždy stála a stojí za svojimi kňazmi, nech vykonali čokoľvek. Kto sa však zastal obetí? Detí, ktoré sa snažili v neraz neľahkej sociálnej situácii hľadať oporu v Bohu, v kostole, v kňazovi a miesto toho boli na nich páchané zverstvá. Kto im vráti stratenú vieru? Na nich nezáleží? Dokedy sa bude cirkev tváriť, že sa nič nestalo, že ani teraz v tejto chvíli sa nič nedeje? Nie nadarmo je niekedy cirkev prirovnávaná k mafii. Princíp je podobný - nevidím, nepočujem, mlčím. Otázne je, dokedy. Môžete si myslieť, že nie som veriaca. Som. No ja nehľadám Boha v kostole. Ak potrebujem Boha, viem, že je pri mne. Nájdem ho tam, kde ho potrebujem. Nájdem ho v srdci, nájdem ho v slnku, ktoré svieti, nájdem ho v daždi, ktorý kropí suchú zem, nájdem ho v detskom úsmeve... Na to, aby som našla Boha, nepotrebujem kostol. Jedna veta z knihy mi ešte veľmi dlho nevymizne z pamäti: „Do kostola sa chodím zhovárať s kňazom, nie s Bohom, veď Boh nechodí voliť.“ (G. Andreotti, predseda vlády v Taliansku 1972-1973). Viac asi ani netreba dodávať.

Každý človek to pozná. Robia ich ľudia, inštitúcie, systémy, ale...u tej "jedinej pravej" by sme to nepredpokladali. Aspoň nie podľa proklamácií a snahe viesť ovečky životom a hlavne tým správnym smerom. Nikdy v živote som k svojej viere cirkev nepotrebovala, keby to bolo inak, tak táto kniha dosť podstatným spôsobom otrasie mojou vierou. Veľa som vedela, niečo som tušila a určite som sa veľa dozvedela. Hlavne zo života pápežov a spôsobu fungovania tohto monštra. Odporúčam prečítať všetkým, ale hlavne tým, ktorí každý týždeň hádžu posledné drobné do zvončeka a každý rok sú vyzývaní zaplatiť cirkevnú daň.