Pomaľované vtáča

Silný, smutný príbeh, ktorý dojme a prinúti sa zamyslieť nad našimi životmi. Ukáže stránky života a ľudskej povahy o ktorých ani sami netužíme, že môžu existovať a môžme ich byť schopný prežiť a spraviť. Táto kniha, Vám dá tak silný príbeh, že naň nebudete vedieť dlho po prečítaný knihy zabudnúť.

Počas čítania som musela knihu pár krát odložiť a vrátiť sa k nej neskôr..ale príbeh na mňa silno zapôsobil a už ju mám aj vo svojej knižnici. Ukázal sa v nej silný príbeh ľudskosti, ale aj toho,čo všetko človek dokáže,aj keď o tom netuší. Rozhodne odporúčam každému.

Veľmi zaujímavé, poučné, fascinujúce, smutné a kruté ako život sám... Že to všetko ten chlapček prežil mi pripadá ako zázrak...

Po knižke som siahla náhodou,mala som možnosť prečítať si ju ako čerstvú novinku tak som to s váhaním využila.S váhaním - pretože podľa anotácie som nečakala žiadnu slávu,zdala sa mi troška zvláštna.. :-)no opäť musím skonštatovať že som sa hlboko mýlila.Kniha bola FANTASTICKÁ!!!Zaujala ma hneď v úvode-a to tým,ako autor objasnil názov knihy.naozaj perfektne vystihuje hlavnú postavu.Hoci som chvíľami mala hrču v krku,musela s čítaním na chvíľu prestať,hoci niektoré časti boli fakt drsné,príbeh bol silný,krásne ukazuje akí rôzni ľudia sme,čoho všetkého sme schopní vo vypätých situáciách,čo všetko sa neštítime spraviť ak je to pre naše osobné blaho,častokrát nehľadiac na to,ako to ubližuje iným...Napriek tomu aká maličká a tenučká kniha je,zanechala vo mne veľmi veľké a silné pocity.Jednoznačne,bez najmenšieho zaváhania by som ju odporučila prečítať každému !!

Tak táto knižka ma príjemne prekvapila. Zo začiatku som si myslela, že to bude ťažké čítanie, no zmýlila som sa. Toto dielo bolo veľmi jasne popísané. Autor veľmi pekne popisuje hrôzy vojny, no i psychickú vyspelosť a potrebu psychicky sa rozvýjať v takýchto časoch, čo dosahuje psychikou hlavného hrdinu. Veľmi rozvážne činy malého chlapca, ktoré ma nesmierne upútali. Veľmi ma nadchla psychika dieťaťa, ktorá sa rozvýjala a menila vplyvom prostredia, ľudí, túžob a snov. Je to nesmierne fascinujúca knižka, ktorú by mal mať hádam každý vo svojej knižnici. Jej hlboká myšlienka ma nadchla i dostala.

Pri čítaní Pomaľovaného vtáčaťa som sa cítila podobne ako keď som kedysi čítala Veľký zošit od Agoty Kristof. Práve toto dielo mi svojou surovosťou, vecnosťou, naturalizmom pripomína Pomaľované vtáča. Ale kým Agota Kristof sa obmedzila viacmenej na holé konštatovanie drsnej skutočnosti a myšlienky hlavných postáv zostávali mnohokrát záhadou, Jerzy Kosinski založil svoju prvotinu práve na ponore a vývoji psychiky hlavného hrdinu. Očakávala som, že Pomaľované vtáča bude písané viac z pohľadu dieťaťa, naopak toto boli myšlienky dospelého človeka sformulované po mnohom prehodnocovaní, niekedy príliš koplikované na 6 až 12 ročného chlapca. Ale ako sa vyjadril samotný autor v epilógu: "Napísať knihu o dieťati si vyžaduje silné vcítenie do inej osoby. Kedže nemáme priamy prístup do toho najcitlivejšieho, najranejšieho obdobia našich životov, musíme si ho v myšlienkach vytvoriť nanovo. Hoci každý román si vyžaduje istú schopnosť vcítenia do zážitkov inej osoby, zvyčajne je náročnejšie predstaviť si samého seba ako dieťa, než dospelého." Bolo zaujímavé sledovať postupné formovanie charakteru hlavného hrdinu pod vplyvom prostredia, jeho nesmiernu túžbu po živote, vzdávanie sa a nachádzanie stále nových istôt - u Boha, Diabla, v nacizme... Som rada, že kniha bola vydaná a že sa mi kniha dostala do rúk, aj keď samotný autor neskôr spochybnil svoje rozhodnutie napísať ju a bola jedným z dôvodov jeho samovraždy. Rozhodne stojí za prečítanie!