Ak zostanem

tak tato kniha ma chtila na zaciatku. je velmi zaujimavo napisana a nemohla som ju prestat citat. paci sa mi aj jej pribeh. :)

K tejto knihe som sa dostala náhodou, keď bola v zľave. Podľa anotácie som čakala emocionálnu horskú jazdu. Aj som ju tak trochu dostala. Príbeh je napísaný z pohľadu Mie, väčšinou sa jedná o jej spomienky z dôležitých okamihov života. Nie veľmi na zaplakanie, čo? Ale keď som si uvedomila, že tie spomienky patria dievčaťu, ktoré je na prahu smrti a rozhoduje sa, či tu ostane bez rodiny... Ja som sa teda neudržala. Všetky vzťahy boli strašne realistické, ako aj postavy, ktoré sa nedali neobľúbiť i keď neboli dokonalé. Navyše ma zaujalo, že veľkú časť príbehu tvorí hudba: Mia je violončelistka, jej priateľ Adam je gitarista v hudobnej skupine a aj dokonca jej otec je bývalý hráč na bicie. Koniec bol úžasný, ale hodil by sa aj druhý diel

Pokojné ráno. Rodinka sa teší z nečakaného voľna spôsobeného snehom. V kuchyni sa vznáša vôňa kávy a mierne pripálených palaciniek. Otec navrhne, že by mohli podniknúť nejaké dobrodružstvo. Ostatní súhlasia, je to lepšie než by mali premárniť deň pred televízorom. Vyberú sa na návštevu k známym. Cesty sú mokré, v Oregone to už tak býva. Mia šťastne počúva tóny sonáty pre violončelo v kruhu svojej rodiny. V jednom okamihu sa všetko zdá byť dokonalé. Keď zrazu... Auto je na šrot. Nikto sa nenachádza na svojom mieste. Hudba prekvapivo stále hrá. Mia jediná vníma, čo sa deje, no nie zo svojho tela. Záchranári bojujú o jej život. V nemocnici musí Mia mimo svojho doráňaného tela čeliť krutej pravde, znášať zronené tváre blízkych, priateľov a Adama, jej lásky. Spomienky ju zasahujú celou silou a krutý fakt, že už nič nebude tak ako predtým sa jej bolestivo vrýva do mysle. Mia čoskoro zistí, že má na výber. Môže zo sveta odísť a vydať sa za svojou rodinou do neznáma, kde nebude cítiť žeravú bolesť zo straty. Alebo môže zostať po boku Adama, svojej najlepšej kamarátky Kim a v náručí budúcnosti, ktorej základom je škola Juilliard a útecha v podobe hry na violončelo. Musí sa preto rozhodnúť. Zostane? Táto kniha vo mne vyvolala nezabudnuteľnú zmes pocitov. Pokoj pri čítaní začiatku. Hrôzu pri nehode. Smútok v nemocnici. Napätie, zvedavosť, radosť a smiech v Miiných spomienkach. Podporovala som Kim a Adama v ich snahe dostať sa k Mii. Koniec ma nesklamal. Nesmierne ma dojal. Položila som si otázku, čo by som robila na Miinom mieste. Pozbierala by som energiu a odvahu, zahodila by som myšlienky na druhú, zbabelú možnosť a zostala by som? Akú cestu by ste si vybrali vy? Túto knihu jednoznačne odporúčam každému, kto rád číta emotívne príbehy. Knižka je malá, tenká, no dej je silný a pohlcujúci.

Kto by to bol povedal, že v takej malej nenápadnej knižke sa skrýva taký silný príbeh :) Veľmi pútavé čítanie, ktoré vás nenechá chladnými. Nieje tam žiadna akcia, napätie, extra dejové zvraty, ale vôbec to tam nechýba. Je to knižka plná citov, myšlienok o živote a smrti, o tom čo bolo, a čo bude, všetko rozprávané z pohľadu mladého dievčaťa. Určite odporúčam.

Jemnučká a citlivá ako samotný obal knihy. Jeden z tých príbehov, ktorý keď dočítate zosmutniete a zamyslíte sa ako jeden okamih môže zmeniť váš doterajší život a zároveň ste šťastný a spokojný s tým čo máte.